Prvý digitál

Ako som už písal, moja prvá digitálna skúsenosť s fotografiou sa týkala skenovania vyvolaných kinofilmov, exponovaných klasickou kinofilmovou zrkadlovkou a následným napálením získaných fotografií na CD.

A aj keď som fotil relatívne veľa (pár 36 obrázkových filmov za mesiac) a relatívne rýchlo videl výsledky svojej práce, predsa len to pár dní trvalo. A keď som čítal a neskôr u známych videl v akcii digitálny fotoaparát aj tú okamžitosť, s ktorou je možné dostať fotografiu „na oči“, začal som o takom niečom uvažovať.

Samozrejme vysoliť za hračku dvadsaťpäť tisíc korún alebo viac nebolo nič oslňujúce, najmä keď fotografovanie bolo iba hobby či skôr spolu-hobby, pri ktorom som dokumentoval iné svoje zábavky a nijako som sa fotografovaním neživil. Takže prvý sa mi dostal do ruky nejaký noname digitál s 1,3 Mpix snímačom, ktorý som mal možnosť si občas vyskúšať a urobiť pár „fotografií“. Nejaké podobné prístroje som mal v ruke počas spolupráce s jednou agentúrou, ktorá ich využívala pri svojej práci. Neboli to nijaké umelecké zábery, ale podobne ako moja bývalá Beirette, pri dobrom svetle to robilo dobré snímky, ktoré sa na obrazovke počítača dali pozerať a verne zaznamenávali skutočnosť. Nezabúdajme, že vtedy boli bežné rozlíšenia 1024 x 768 a niektorí už mali aj 1280 x 1024 pixelové monitory. Takže fotky sa vždy zobrazovali zmenšené, čo priaznivo vplývalo na vnímanie šumu na fotkách.

olympus_c-310-zoom Potom „išli“ okolo mňa fotoaparáty Olympus C-360, C-460 a C-310, ktoré som si mohol vždy na niekoľko dní vyskúšať. V porovnaní s disketovým Sony to bolo úplne niečo iné a bolo radosť s nimi fotografovať, hoci to boli len kompaktné fotoaparáty. Ideálne na výlety alebo na rodinné oslavy. To bolo niekedy v roku 2003. Tá 310 nakoniec jedna ostala u nás doma a občas ju vyberieme z púzdra a použijeme, len tak z nostalgie. Jej veľkou nevýhodou je napájanie dvomi tužkovými batériami a veľká „žravosť“. Vysoký odber prúdu spôsobuje prudký pokles napätia na batériách, čo spôsobuje hlásenie fotoaparátu o vybitých batériách. Napríklad alkalické baterky vydržia takých 20 obrázkov a koniec, pritom v inom fotoaparáte urobia potom ešte aj takých 50 obrázkov. Podobne je to s akumulátormi, vyžadujú sa naozaj tvrdé články.

Koncom jari 2004 sa jeden príslušník domácnosti rozhodol kúpiť si „poriadny“ fotoaparát a po dlhšom zvažovaní, čo, kde a ako sa bude fotoaparát používať, padlo rozhodnutie na Olympus C-760 UZ. Trojmegapixelový snímač a široký rozsah zoomu mal umožniť fotografovanie tak v rodine a spoločnosti, ako aj v prírode. Vzniklo s jeho pomocou množstvo zaujímavých snímok:

lev

trať

olympus_c-760uz Fotoaparát disponoval desaťnásobným optickým zoomom a k nemu trojnásobným digitálnym, ktorý sme ale použili len pri testovaní, lebo výrazne zhoršoval kvalitu záberov. Objektív okrem mal svetelnosť 2,8 – 3,7 a napájal ho lion akumulátor, s ktorým sme dokázali bez blesku, ale s častým zoomovaním urobiť asi 120 záberov. Takže po krátkom čase som objednal aj druhý a využil som ich oba „do dna“ napríklad pri fotografovaní v Stratenej.

Majiteľ fotoaparátu ho hojne využíval, ale aj tak som ho mohol ja používať prakticky kedykoľvek a aj využíval. Veľa som fotil v prírode, rôzne modelárske akcie aj v rodine. A hoci som považoval jeho objektív za veľmi dobrý, pri športe to bolo slabšie. Športovci ani modely jednoducho nepostoja 😉 A navyše, medzi dvomi zábermi dosť dlho trvalo, kým bola fotografia uložená ma kartu a kedy bolo možné znova zaostriť. Takže najmä na letisku mnoho neostrých záberov, najmä lietadiel letiacich oproti. Musel som sa naučiť trpezlivo ostriť a vyberať vhodný okamih pre stlačenie spúšte, lebo druhý pokus sa nekonal.

Fotoaprát Olympus C-760 UZ ešte stále doma máme a kupodivu aj fotografuje. Obe staré batérie sme museli vyhodiť, ale nie je problém kúpiť cez ebay za desať dolárov dve nové a fotí sa ďalej. Dnes sa s ním fotografujú hlavne snímky do článkov na webe, využívame dobrú svetelnosť na širokoúhlom konci rozsahu objektívu a tým aj možnosť fotografovať v interiéri.

V júli 2008, pred dovolenkou (ako vždy často, však?), som si zaobstaral Olympus SP-560 UZ. Práve končil svoju púť trhom a tak sa mi ho podarilo získať za dobrú cenu, takže bolo aj na nový fotoaparát aj na dvojtýždňovú dovolenku s priateľkou. Toto sú prvé skúšobné (prvý, dvadsiaty druhý a tridsiaty tretí), ktoré som s ním urobil:

pole

obilie

balza

Veľkou výhodou pre mňa bolo, že už nebol napájaný lion akumulátorom, ale štandardnými tužkovými batériami, ku ktorým som mal nie len kvalitnú plnoautomatickú viackanálovú nabíjačku na 12 aj 220 V, ale aj dostatok kvalitných akumulátorov GP Recyko a bohaté skúsenosti z ich používania.

Olympus-SP-560-UZ

Na štyri akumulátory som dokázal vyfotiť asi 400 fotografií a potom som ich jednoducho vymenil za čerstvé. Samozrejme, že výdrž akumulátorov ovplyvňuje aj používanie blesku, zoomovanie a tiež zapnutý LCD na zadnej strane fotoaparátu. Ja však fotografujem výhradne cez hľadáčik, teda nie „na japonca“.

Olympus-SP-560-UZ

Na stránke http://nextphoto.net som si k nemu kúpil redukčný krúžok na filter a cez ebay.com tiež UV filter Kenko. Pôvodne dodáva Olympus k prístroju pre filtre tubusový nástavec, ktorý sa šróbuje zvonka objektívu a to sa mi nejak nepáčilo, tak som zvolil kanadské riešenie za pár dolárov. Výrazne to zlepšilo správanie sa fotoaparátu, ochránil som vonkajšie sklo objektívu, len už prístroj nevyzerá, ako z továrne. A na maximálne širokoúhlom konci robí čierne oblúky v rokoch 🙁

Olympus-SP-560-UZ

Výrobca krúžku, ktorý sa montuje zvnútra objektívu, upozorňuje, že je to len na filter, nie na príslušenstvo. Samotný mechanizmus objektívu je totiž veľmi subtílny a teraz, po rokoch používania fotoaparátu Olympus SP-560 UZ, musím povedať, že na dlhšom konci, asi v poslednej pätine dráhy, je cítiť už jeho vybehanie a zrejme už u mňa tento fotoaparát dlho slúžiť nebude. Alebo bez využívania maximálneho priblíženia.

Veľkou výhodou tohto fotoaparátu je možnosť okrem fotografovania v režime auto a v ostatných prioritách tiež manuálne nastavenie a dve miesta pre uloženie si vlastného programu. Rád fotografujem oblaky na nebi, ale kto si to skúsil, tak vie, že to nie je žiadna sranda. A po zistení, čo to chce, som si do jednej pozície nastavil program práve na fotografovanie oblakov. Alebo lietadiel vysoko na nebi. A do druhej som si nastavil zase program pre šport.

Bohužiaľ, medzi dvomi snímkami ubehne 1,6 sekundy, kým je obrázok uložený na kartu a prístroj opäť zaostrí a umožní snímať ďalší obrázok. Čo je na letisku veľa 🙁 Nebyť tejto pomalosti, nemal by foťák chybu. A keby mal ešte zrkadlo, tak by bol úplne ideálny. No ale už má šesť rokov, nafotil veľa dovoleniek a veľa rôznych akcií a výletov, takže už vážne uvažujem o zmene. A zrejme dôjde nie len k výmene fotoaparátu, ale aj značky. Olympus už dnes nie je tým Olympusom, čo bol v minulosti.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *