Silvestrovský ohňostroj nebolo vidieť
Pôvodne tu mal byť úplne iný článok. Mal som naplánované písať o tom, ako som tento rok na Silvestra mrzol na balkóne svojej bytovky a fotografoval ohňostroj nad mestom. A hoci sa predpoveď počasia a teploty ukazovali ako nie najideálnejšie, bol som pripravený teplo sa obliecť, aby som mohol aj pri minus 10 stupňov Celsia „uloviť“ tie najkrajšie zábery na farebné fontány na oblohe, ktoré mali dokumentovať radosť ľudí nad práve skončeným starým rokom a príchodom toho nového. No nie je tu, musel som napísať iný.
Tešil som sa, ako si zase postavím statív, napojím káblovú spúšť do svojho ešte vždy zánovného nikona D5100, zaostrím ručne na objekt na obzore a nastavím si čas podľa skúsenosti z minulého roka, aby som sa pokúsil vyfotografovať čo najkrajšie obrázky a vybral z nich zopár na tento web aj pre vás.
Lenže okolo desiatej hodiny večer sa mesto začalo zahaľovať do mliečnej hmly. A o jedenástej som ledva dovidel na protiľahlý panelák. Po jasnej oblohe a dobrej viditeľnosti nebolo ani pamiatky. Za takých okolností bolo škoda vyberať zrkadlovku z brašny a stavať ju na statív. Nie len, že zima zaliezala za nechty a štípala uši, na snímkach by toho nebolo veľa vidieť. Takže nakoniec som ohňostroj z balkóna sledoval, ale len ako bežný divák. Sem tam sa v diaľke objavila farebná stopa, sem tam vejárik, ale keďže všetko strieľali ľudia ďalej od nášho domu, boli to len náznaky. Silvester pripomínali len ohlušujúce rany. Kým pre svetlo ohňostroja bola nočná hmla problémom, pre sprievodné zvuky výstrelov a výbuchov svetlíc nepredstavovala nič. Cítil som sa ako na fronte, samá rana, sem tam záblesk.
A tak mi neostáva nič iné, len spomenúť fotky vlaňajšieho ohňostroja. Či vlastne už predvlaňajšieho. Prvé dni nového roka si asi budem mýliť dátumy a písať starý rok, ale zvyknem si rýchlo. A budem čakať na ďalší Silvester, aby som si zopakoval, ako sa fotografuje ohňostroj zrkadlovkou.